Nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci

By | 14. mája 2014

Túto frázu už počul niekedy v živote snáď každý. Bohužiaľ nie každý ju aj plne chápe. Vlastne niektorí si myslia že to je len taký sarkastický vtip a že na tom nie je nič pravdy.

Je to však až nepekne trefná a pravdivá hláška. Prečo?

Vysvetlíme si to na príklade nejakého produktu, napr. matracov. Každý deň sa dá vidieť kade tade v letákoch nejaká reklama na matrace, väčšinou sa to bije navzájom akciovými a ešte akciovejšími cenami – proste byť čo najlacnejší za každú cenu. Spoločné však tieto ponuky majú to, že prakticky vždy sa ponúka cena okolo „stovky“ a prakticky vždy sa jedná hlavne o penové matrace (viď napr. ponuky v Jysku a podobne – webov kde ponúkajú lacné matrace je hrča).

Oproti tomu si vieme porovnať nejaké drahšie produkty, značkové, pri ktorých predajca rozhodne netlačí na najnižšie ceny, ale skôr na kvalitu (viď. napr. matrace Vegas). Cena za bežný matrac tam je často aj 4 násobná oproti tým z lacnejších obchodov.

Alebo si zoberme iný príklad – „akciová“ kancelárska stolička z hypermarketu vs. profesionálna NEEDforSEAT, ktorú s obľubou používajú napr. profi hráči PC hier (áno, také povolanie existuje, dokonca je to celkom lukratívne, plné odmien od sponzorov, pekných peňazí a dokonca to má aj svoje „olympijské“ hry).

V oboch prípadoch bežný spotrebiteľ uvažuje bohužiaľ väčšinou práve tým štýlom že čo je lacnejšie, to musí byť výhodnejšie, lebo v reáli často rozdiel na prvý pohľad nebadať a ani po kúpe sa hneď nemusí nič negatívne prejaviť.

Problémy spravidla nastanú až po pár mesiacoch.

Lacný matrac sa vyleží, bolí z neho chrbát, ráno je človek zlámaný ako keby ho v noci namiesto spánku vyobšívala partia grázlov palicami. Stolička po krátkej dobe začne nepríjemne vŕzgať, zrazu je celá akási rozheganá, piest nedrží ako by mal, kolieska sa mierne zadrhávajú atď.

Komfort lacných výrobkov ide veľmi rýchlo dolu vodou a to kľudne môžeme brať ako nepísané pravidlo, ktoré sa dá pozorovať prakticky pri všetkom. 

Oproti tomu kvalitné a značne drahé výrobky vydržia. Kvalitu nestrácajú častokrát ani po dlhej dobe. Matrac stále drží svoj tvar, aj po dekáde je spánok na ňom taký ako by mal byť – pohodlný a nabíjajúci energiou, stolička je stále pohodlná, nevŕzga, nestráca svoje vlastnosti.

Lacné výrobky treba veľmi skoro vymeniť. Človek znesie kadečo, no málokto dokáže dlhodobo viac spať ako nespať, či vstávať zo stoličky s bolesťami za kvílenia samotnej stoličky, ktorá sa sama pýta veľmi rýchlo do dôchodku. Jedného dňa pohár vody proste pretečie a staré sa nahrádza novým. Vo väčšine prípadov znovu „tým najlacnejším“. 

Poďme sa pozrieť na čísla. Predpokladajme 2 ročnú záručnú dobu a teda hrajme sa na to, že ten matrac by vydržal 2 roky (a nie len jeden ako sa aj mne už neraz stalo).

Za 8 rokov – čo je cca deklarovaná životnosť kvalitného matraca vymeníme lacné penové zdrapy 4x. To máme 4X po cca 100 eur. Zhruba cena jedného kvalitného matraca – čiže cenovo životnosť kvalitného kúsku vychádza rovnako, ako cena za lacné kúsky, ktoré by sme upotrebili za tú istú dobu.

Na rozdiel od lacného ale ten kvalitný za tých 8 rokov nemal za následok ani jednu bezsennú noc či vstávanie v agónii.

Už v tomto momente by sa oplatilo pred tými 8 rokmi radšej kúpiť drahší.

Deklarovaná životnosť toho drahého matraca je však vlastne len nejaká odporúčaná doba, hlavne kvôli hygiene. V reáli ten matrac vydrží aj 20 rokov (toľko je napr. záruka na jeho jadro), a pravdepodobne aj viac.

To už je 10 lacných matracov vs jeden drahý – premenená na čísla – lacné matrace vzhľadom na kvalitu vyjdú vo výsledku za pár rokov raz tak draho ako keby sa zainvestovalo hneď do toho lepšieho. O bolestiach, nervozite z nutnosti vymeniť ho, stratenom čase na opakovaný nákup a výmenu lacných ani nehovoriac.

So stoličkami to je podobné – výmena lacných kusov raz za pár mesiacov vs. drahá stolička na dekádu a viac … cena vraví jasne v prospech kvality.

A ešte jeden príklad – bude to pomaly 10 rokov čo som si kúpil značkové kvalitné tenisky namiesto „čínskych“ šmejdov. Spravidla mi čínske vydržali pol roka a za rok som upotrebil dva páry – potom sa preborili, začali sa párať, alebo sa proste rozpadli. Tie značkové držia dodnes a aj keď už ich vzhľad nie je čo býval, stále si držia svoje vlastnosti a rád ich využívam.

Ak by som to rozrátal na drobné, ušetril som asi 4 násobok ceny, ktorú by som dal za tú dobu za tie lacné ak by ma neprestalo baviť kupovať ich.

Zhruba toto je myslené tou frázou „nie sme tak bohatí, aby sme kupovali lacné veci“. Krutá pravda potvrdzujúca sa v praxi.

Pridaj komentár